Werner Schwab 

Radikálne kontroverzná komédia o našom ľude.

Ľudorezy sú - tak, ako väčšina Schwabových hier – groteskou s množstvom humoru (i keď väčšinou čierneho) a venovaná je „autorovi, kolosálnemu klamárovi“. Je to žart? Uťahuje si takto Schwab zo seba samého? Naznačuje nám, že jeho hry a aj jeho osobne netreba brať celkom vážne a otrocky doslovne? Alebo je to sebareflexia a v istom zmysle slova spoveď? Isté, je, že v tejto hre zohrávajú dôležitú úlohu práve Schwabove skúsenosti, zážitky a spomienky. Nadnesene by sa dokonca dalo povedať, že Ľudorezy sú akousi autorovou autobiografiou (a svojim spôsobom aj autoterapiou).

Schwab nikdy neprestal byť výtvarníkom. Sféru literatúry a drámy neoddeľoval od výtvarného prejavu. Nikdy nezabudol na poznatky a skúsenosti, ktoré získal jednak štúdiom vo Viedni, ale predovšetkým prostredníctvom svojho alternatívneho prístupu k tvorbe sôch, ktorý praktizoval počas pobytu v Kohlbergu. Nielen, že nezabudol, ale tieto postupy a záľuby k šrotu a odpadu aj zužitkoval a prenášal ich do svojej literárnej práce.

Takýmto spôsobom vznikol celkom nový jazyk, označovaný ako „schwäbisch“. Táto reč je silne štylizovaná, vychádza zo slangu, ľudového jazyka, kombinuje metaforické a groteskné vyjadrovanie (predovšetkým všetko telesné je tejto reči veľmi blízke) a všemožne mieša „vysoké“ a „nízke“ prvky reči. Nevyhnutnou súčasťou tohto jazyka sú spojenia a formulácie akoby vystrihnuté z reklám, telenoviel a politických prejavov. Takisto je tu množstvo literárnych a filozofických alúzii.

Ale rovnako, ako sa Schwab neostýcha používať „nízke“ prvky vo formálnej stránke, nerobí mu to problém ani pri obsahu. Ten je rovnako nabitý „odpadom“. Obrazy a predstavy potlačované do podvedomia sa v jeho hrách stávajú hlavnými motívmi postáv. Pozabíjať všetkých naokolo, pomstiť sa matke incestom, nechať sa zožrať psom, sexuálne a násilnícke fantázie všetkého druhu... – to všetko sú obrazy, na ktoré v Schwabových textoch narážame na každom kroku.

Toto všetko však autor podáva nadnesene, s nadhľadom a aj s veľkou dávkou (poriadne čierneho) humoru.
Mladý inscenačný tím sľubuje zábavu, ktorá nebude každému po vôli…

„Človek namáha svoju pečeň iba preto, aby to všetko zniesol. Prepíja sa k porozumeniu. Moja pečeň bola nanič. Moja pečeň nemá zmysel.“

* nevhodné pre mládež do 18 rokov! 

Premiéra: 21. marca 2011 v Divadle Malá scéna STU, Bratislava

Dĺžka predstavenia: 85 minút